História zubnej kefky
Prvý dochovaný záznam o tom, že človek sa staral o svoje zuby, pochádza z doby babylonskej a je starý 3500 rokov. Babylončania používali na očistu chrupu "žuvacie konáriky." Zatiaľ sú nám známe zo zubnej starostlivosti najstarších čias skôr len hygienické náznaky.
Okolo roku 3500 pred Kristom užívali Egypťania špáradlá a primitívne kefky na zuby. Na čistenie zubov slúžili hlavne drevené triesky, na konci rozstrapkané žuvaním. Bolo to vtedy bežné aj v iných krajinách a môžeme sa s tým stretnúť dokonca aj dnes v niektorých arabských a afrických štátoch.
Po tisícročia používanou "zubnou paličkou" je Meswak - koreň z rastliny, Egypťanmi nazývaný "strom", Peržanmi "Peel" a Arabmi zvaný "Arak". Meswak má dokonalé leštiace a čistiace účinky a obsahuje aj antibakteriálne látky.
Žuvacie konáriky sa používali aj v Číne, dokladajú to záznamy pochádzajúce z roku 1600 pred n.l. Neskôr, asi okolo roku 1400 n.l., zhotovili Číňania prvú štetinovú zubnú kefku podobnú tej dnešnej. Držadlo bolo kostené alebo z bambusu a štetiny tvorili chlpy zo šije sibírskeho kanca. Tento vynález priviezli do Európy dobyvatelia nových svetov. Zubná kefka sa v Európe stretla s veľkým nezáujmom, pretože v tejto dobe si ľudia zuby nečistili. Iba niektorí ľudia používali špáradlá z husacej pierok. Z tohto dôvodu mali ľudia zapálené ďasná a pri použití kefky dochádzalo k silnému krvácaniu ďasien. Preto boli štetiny z diviaka nahradené zvieracie srsťou najčastejšie konskou alebo z jazveca na drahé luxusné kefky.
V 18. storočia vzrástla v Európe konzumácia sladkostí a zubný kaz, ktorý bol liečený len bolestivým vytrhnutím, sa šíril ako mor. Ľudia mali z vytrhnutia zubov strach a radšej začali dbať o ústnu hygienu. Ten, kto zubnú kefku nevlastnil, bol považovaný za nemoderného človeka.
Prvé masovo vyrobené kefky produkoval William Addis z Clerkelandu v Anglicku. Od roku 1840 vyrábali kefky prevažne ženy vo svojich domácnostiach. Rukoväte kefiek boli vyrezané zo sedacích kostí volov a ich pracovné konce vysadené prírodnými štetinami pripevnenými vo vyvŕtaných dierach tenkým drôtikom.
V rokoch 1937 a 1938 sa v laboratóriách v USA podarilo pod vedením Wallacea H. Carothersa vynájsť nylon. Tento materiál, ktorý sa uchytil v mnohých odvetviach, ale preslávil sa najmä vďaka nylonovým pančuchovým nohaviciam a výrobe zubných kefiek s nylonovými štetinami.
Nylonová kefka bol nazývaná ako zázračná kefka Dr. Westa. Hoci kefka s nylonovými štetinami bola až do roku 1950 vyrábaná z pomerne tvrdých štetín, mala oproti predošlým zubným kefkám nesporné výhody. Jednou z hlavných výhod bolo, že sa netvorili nežiadúce baktérie medzi štetinami. Avšak štetiny pomaly vysychali nedržali viac pri sebe.
V USA, odkiaľ vynález nylonu pochádza, ľudia nejavili o očistu chrupu záujem. Až zavedenie ústnej hygieny ako súčasť vojenského drilu v americkej armáde, prinútilo Američanov lepšie dbať o ústnu hygienu.
V roku 1939 bola vo Švajčiarsku zhotovená kefka na elektrický pohon, ktorú predávali Američania pod názvom Braxodent. Táto kefka vykonávala pohyby ako pri ručnom čistení - hlavička kefky kmitala v jednej rovine dopredu dozadu, čím sa dosiahol kvalitnejší čistiaci efekt.
Po niekoľkých rokoch v roku 1987 bola vo Švajčiarsku zhotovená elektrická kefka Interpalk. Čistiaca hlava tejto kefky vyzerá podobne ako štandardná manuálna zubná kefka. Rotačná technika tejto kefky sa stala základným rysom modernej generácie elektrických kefiek. Aj dnes existuje veľké množstvo elektrických kefiek, ktoré sú podobné tým, že čistiaca hlava obsahuje sadu rotujúcich štetín. Štetiny sú posadené do kruhového tvaru, ktorý rotuje či osciluje. Výhodou modernej doby je, že existuje veľký výber kefiek a pomôcok na vykonávanie očisty chrupu. Aby sme používali správny typ kefky, je dobré navštíviť dentálnu hygieničku, ktorá nás naučí správne pracovať s touto pomôckou.
